Analýza recenzií digitálnej hry The Legend of Zelda: Breath of the Wild

Analýza recenzií digitálnej hry The Legend of Zelda: Breath of the Wild

The Legend of Zelda: Breath of the Wild je najnovším prírastkom do dlhoročnej hernej série, ktorá je spätá s japonskou spoločnosťou Nintendo skoro rovnako silno, ako je Nintendo spojené so značkou Mário. Hra bola pôvodne vyrábaná exkluzívne na systém Wii U, nakoniec sa však taktiež stala  „štartovacou“ hrou pre novú konzolu Nintendo Switch. Žánrovo sa zaraďuje medzi single-playerové akčné, adventúrne hry s čiastočnými RPG prvkami.

Časopis Level je v Českej republike a na Slovensku dobre známy a má pomerne bohatú históriu, ktorá trvá už viac ako 20 rokov. Pred niekoľkými rokmi malo byť vydávanie časopisu ukončené, avšak naštastie sa ho ujali traja dlhoroční redaktori, zachránili ho a vydávajú ho tzv. „na vlastnú päsť“.   

Prvá z recenzií, ktorú som si vybral, vyšla v tlačenej forme, takže autor mal najmenej priestoru k vyjadreniu sa a zhodnoteniu hry. Jakub Kovář čitateľa na začiatku uvedie do deja hry, predstaví mu žáner a v krátkosti popíše základné charakteristiky hry. Ak by som mal zhodnotiť, ktorému z desiatich základných bodov herných recenzií podľa Zagala sa autor najviac venoval, bola by to osobná skúsenosť. Veľká časť textu je vyplnená autorovými zážitkami z hrania. Väčšinou najskôr popíše nejakú hernú mechaniku, alebo vlastnosť a následne sa rozpíše o svojom zážitku z hry. Kovář napríklad píše o rôznych hádankách, ktoré sa dajú riešiť pomocou špeciálnych schopností a následné opíše svoj zážitok, ako sa nemohol dostať na nedostupnú vežu a potom sa mu to podarilo, pomocou jednej schopnosti. Ďalej popisuje napríklad príhodu o tom, ako vyriešil hádanku ináč, ako mala byť vyriešená, ako objavoval svet a jeho možnosti, chváli veľkú interaktivitu hry a to opäť pomocou svojho herného zážitku.

Jakub Kovář chváli najmä veľkú slobodu v obrovskom svete a tzv. „wow efekt“, teda dobrý pocit z objavovania a zisťovania toho, čo všetko sa dá v hre robiť. Páči sa mu objavovanie nepoznaného, hrateľnosť a taktiež hádanky. Naopak kritizuje vedľajšie hádanky (mini), ktoré podľa neho po čase omrzia a príbeh taktiež neohúri.

Čo sa týka technického prevedenia, autor je s touto úrovňou spokojný, vizuálne je hra veľmi podmanivá. Zamrzí podľa neho občasný prepad framerate a výnimočne problém s fyzikálnym engineom.

Do herného kontextu autor zasadzuje hru pomocou niekoľkých odkazov na iné hry. Varenie jedla a elixírov mu pripomína prípravu olejov a elixírov v Zaklínačovi, hádanky sú zas podobné tým v hre Portal. Kovář občas čitateľovi radí a napríklad mu neodporúča nabiehať na nepriateľov ako Leeroy Jenkins (dobre známy z hry World of Warcraft), pretože treba viac taktizovať a uhýbať sa. Recenzent udelil hre plné hodnotenie, teda 5 z 5.

Webová stránka www.sector.sk má v Slovenskej republike dominantné postavenie, a je to najnavštevovanejšia stránka s hernou tématikou. Denne na nej vychádzajú recenzie, videorecenzie, články, novinky a iné. Sector je taktiež hlavným organizátorom herno – digitálnej show NextGen Expo, ktorá sa uskutočnuje vždy jedenkrát za rok.

Internet prirodzene poskytuje väčší priestor pre autora, a tak je druhá analyzovaná recenzia o niečo dlhšia, než prvá a taktiež obsahuje viac obrázkov a trailer. Ak by mal autor s prezývkou matus_ace charakterizovať hru jedným slovom, bola by to sloboda. Ak by som mal ja charakterizovať autorovu recenziu niekoľkými slovami, boli by to rady hráčom a popis hry. Recenzent veľkú časť textu venuje rôznym radám, ako hrať hru, čomu sa vyhnúť atď. Napríklad radí, že nie je potrebné splniť všetky úlohy aby ste sa dostali na koniec, taktiež radí, že bez poriadneho oblečenia nie je vhodné ísť do chladných oblastí a upozorňuje, že na začiatku je fajn sa zastaviť u starého pustovníka. Viac sa však venuje samotnému popisu hry a jej fungovaniu. Autor popisuje jednotlivé elementy hry, ako sú schopnosti, hádanky,varenie, samotný svet a jeho pravidlá, zvieratá a presun na vzdialené miesta. Zdôrazňuje pomerne veľkú náročnosť aj kvôli absencii navigácie k riešeniu úloh. Popritom The Legend of Zelda zasadzuje aj do herného kontextu, kde svätyne a ich hádanky prirovnáva ku kobkám v Tomb Raider a varenie jedla mu taktiež  pripomína Zaklínača.

Z technického hľadiska je hra podľa autora v poriadku, je vizuálne pôsobivá, ale nie je to úroveň nedávno vydanej Horizon: Zero Dawn. Taktiež si však všimol občasné prepady snímkovania. Navyše trefne poznamenal, že na hre je vidieť „dedičstvo“ Wii U, pretože používanie tabule Sheikah je ako stvorené pre gamepad predchádzajúcej generácie konzolí.

Celkovo je matus_ace s hrou veľmi spokojný. Páči sa mu sloboda, vizuál, svet, hudba, možnosti, príbeh, hrateľnosť a hádanky. Kritizuje v podstate iba spomenuté občasné prepady snímkovania. Ako som už písal, autor mal oproti prvému recenzentovi viac priestoru, a preto mal možnosť rozpísať sa napríklad aj o hudbe, ktorú chváli. Ďalej spomína dabing, ktorý sa v sérii vyskytol prvýkrát a taktiež sa dlhšie rozpisuje o príbehu. Konštatuje, že Zelda nie je dokonalá hra, ale taká ani neexistuje a udeľuje známku 10 z 10.

Youtube kanál AngryJoeShow vznikol v roku 2008. Angry Joe, vlastným menom Joe Vargas, v ňom recenzuje primárne AAA hry a v súčasnosti taktiež filmy. Zameranie kanálu je však stále viac herné, ako filmové. Posolstvo Angry Joe je „upozorniť hráčov na zlé hry a zachrániť tak ich peňaženky“. K dnešnému dňu má viac ako 2,7 miliona odoberateľov.

Treťou analyzovanou recenziou je videorecenzia. Samotné médium poskytuje pre recenzenta najviac priestoru (recenzie od Angry Joe trvajú priemerne 30 minút) a taktiež ďalšie výhody, ako možnosť hráčovi ukázať gameplay. Mimo to, je pre autora typické humorné ladenie recenzií, prostredníctvom krátkych, vtipných scénok, v ktorých vystupujú Angry Joe a Ďalší Joe. V nich, v kostýmoch parodujú rôzne herné situácie alebo mechaniky.

Autor začína zasadením hry do kontextu celého herného priemyslu, keď zdôrazňuje, že The Legend of Zelda: Breath of the Wild dostalo neuveriteľné množstvo najvyšších hodnotení (10 z 10 alebo 5 z 5) a stala sa tak jednou z najlepšie hodnotených hier všetkých čias. Prvý  recenzent sa zameriaval najmä na osobnú skúsenosť, druhý zase na popis hry a rady hráčovi.  Pre videorecenziu od Angry Joe je typické niečo, čo prirodzene vychádza z vlastnosti média. Autor vždy popíše nejakú vlastnosť hry a následne ju divákovi ukáže v krátkom gameplayi. Príkladom nám môže byť hneď začiatok videa, kde Joe popisuje obrovský, voľný svet,  ako bol z neho nadšený a porovnáva ho so svetom Skyrim. Následne nám ukáže krátky gameplay v ktorom vidíme, že Joe bol skutočne nadšený, vysloví svoj názor a spomenie aj Skyrim. Neskôr popisuje náročnosť hry a aké ľahké je zomrieť, pričom okamžite divákovi poskytne vtipnú situáciu, ktorú zažil počas hrania. Dalo by sa pokračovať ešte s množstvom ďalších príkladov.

Joe sa vo svojej recenzii dostane skutočne k veľkému množstvu vlastností hry. Chváli na nej obtiažnosť (popisuje ako Nintendo verzia Dark Souls), slobodu, obrovský svet, objavovanie, rôzne detaily, animácie, súbojový systém, odmeňovanie a RPG prvky. Oproti iným recenzentom je však kritickejší. Nevyhovuje mu, že hráč si nemôže zmeniť nastavenie ovládania. Súbojový systém je síce skvelý, ale veľmi rýchle ničenie zbraní je podľa neho demotivujúce. Hudba mu pripadá ticha a nekonzistentná (niekedy dobrá, inokedy nie) a dabing považuje za nie príliš kvalitný (nesedia hlasy, herci čítajú dialógy znudene) a ani ho tam veľa nie je. A v neposlednom rade si myslí, že príbeh je slabší a NPC postavy sú nezaujímavé.

Aj Joe zaznamenal občasný prepad snímkovania, nejaké chyby v hre a raz zažil tzv. hard crash (zaseknutie hry a následné vypnutie). Snímkovanie mu robí starosti o výkone novej konzoly Nintendo Switch, pretože tvorcovia mali na výrobu dostatok času.

Recenzent hodnotí hru kritickejšie a aj keď by veľmi rád, nedokázal hre udeliť plné hodnotenie. Angry Joe udelil The Legend of Zelda: Breath of the Wild 9 bodov z 10.

Myslím si, že recenzie sú si veľmi podobné v tom, čo autori chvália a čo kritizujú. Všetkým sa páčil obrovský svet, sloboda alebo objavovanie. Na druhú stranu všetci skritizovali prepady snímkovania a dvaja z nich príbeh. Rozdiely nájdeme v tom, na čo presne sa autori najviac zameriavajú (popis, rady...)  Recenzenti splnili moje očakávania, čo sa týka hodnotení. Moja skúsenosť je, že Angry Joe je väčšinou kritickejší. Na Sectore sú zas kritickí málo a hry nadhodnocujú. No a Level, tam záleží od hry a od autora. Prekvapilo ma, že nikto sa nezameral na popis ovládania na novej konzole, ako sa im hralo s novými ovládačmi a ako sa im hralo na telke a „tablete“. Osobne preferujem videorecenzie od Angry Joe, pretože mi pripadajú najúprimnejšie, najkritickejšie, najvtipnejšie a obsahujú najviac informácií.